Centrum imunológie a alergológie

Ambulancia klinickej imunológie a alergológie / Ambulancia pneumológie

Imunitný systém

Predstavuje neohraničený difúzny orgán človeka. Skladá sa z niektorých tkanív, skupiny buniek a molekúl. U dospelého človeka váži spolu asi 1 kg. Základnou funkciou imunitného systému je získanie informácii z vonkajšieho aj vnútorného prostredia, spracovanie týchto informácii, rozpoznanie vlastného od cudzieho a nakoniec vytvorenie primeranej imunitnej odpovede. Dôležitou vlastnosťou je imunologická pamäť, t.j. schopnosť pamätať si svoj kontakt z minulosti (niekedy aj celý život) s určitým antigénom. Za normálnych okolností imunitný systém akceptuje, toleruje a nereaguje na vlastné zdravé a funkčné bunky a tkanivá. Naproti tomu rozpoznáva cudzie bunky, vlastné poškodené bunky, bunky infikované baktériami či vírusmi a nádorové bunky. Navodí primeranú imunitnú odpoveď, ktorej cieľom je toto cudzie, či poškodené z organizmu vylúčiť a nedovoliť, aby sa poškodenie šírilo ďalej. Imunitný systém veľmi intenzívne spolupracuje s endokrinných a nervovým systémom a vytvára jednotný a veľmi dômyselný informačný neuro-endokrino-imunitný systém. Väčšinu prvkov imunitného systému je možné nahradiť inými prvkami, čím sa zamedzí pri drobných poruchách ohroziť imunitu ako celok (reduktancia).

Orgány imunitného systému: detská žľaza-thymus, slezina, lymfatické uzliny, lymfatické tkanivá v tráviacom trakte a v dýchacom systéme.
Bunky imunitného systému: jednotlivé zložky bielych krviniek
Molekuly imunitného systému: rôzne bielkoviny tvoriace skupinu imunoglobulínov, zápalových bielkovín, komplementu, imunohormóny, chemické látky uvoľnené z buniek počas imunitnej reakcie nazývané cytokíny, receptory alebo väzbové miesta na bunkách a tkanivách pre množstvo signálov dôležitých pre bunku.

Imunita (obranyschopnosť)
Je vznik obrany pred infekčnými ochoreniami alebo ochrany pred poškodením cudzími látkami. Môže byť vrodená, prirodzená, nazývaná aj nešpecifická, s ktorou sa narodíme a túto časť sme získali v priebehu vývoja ľudstva. Táto časť imunity reaguje ihneď po kontakte s antigénom, nezanecháva však pamäť. Často sa spája s prirodzenými bariérami na koži a slizniciach.
Imunita získaná opakovaným kontaktom s cudzorodými látkami, baktériami, vírusmi sa nazýva špecifická a vytvára svoju pamäť. Možno ju navodiť aj pasívne očkovaním. Naša dokonalá imunita je príčonou, že nie je možné urobiť transplantácie orgánov od akéhokoľvek darcu a transplantát sa bez doživotného tlmenia imunitných reakcií nie je schopný ujať v svojom novom hospiteľoskom organizme.

Imunitná reakcia
Je výsledkom kontaktu imunitného systému s antigénom a navodenie obrannej reakcie.
Regulácia imunitnej reakcie prebieha za fyziologických podmienok od samotného začiatku tak, aby výsledná reakcia bol úmerná vyvolávajúcemu podnetu a viedla k vylúčeniu škodliviny z tela a závoreň, aby nedošlo k poškodeniu vlastných tkanív. Po vymiznutí podnetu – antigénu dôjde k ukončeniu imunitnej reakcie. Po opakovanom kontakte s antigénom sa do reakcie zapojí aj imunologická pamäť a imunitná odpoveď je navodená skôr a je intenzívnejšia. Preto po očkovaní (pasívne získavaná imunita) máme pamäťové protilátky a pamäťové bunky, ktoré nás chránia pri kontakte s daným infekčným ochorením. Imunitná reakcia môže byť za patologických stavov zmenená a môže sa jednať o nadmernú reakciu – alergiu, reakciu proti vlastnému - autoimunitu alebo slabú reakciu - imunodeficit.
Strata imunologického dohľadu nad odstraňovaním poškodených, nefunkčných buniek môže byť príčinou vzniku nádorového bujnenia, kedy nádorová bunka unikne imunologickému dohľadu a sama sa nekontrolovateľne množí a poškodzuje svoje okolie.

Imunologická tolerancia
Imunitný systém toleruje vlastné tkanivá a bunky a nevytvára voči vlastným zdravým bunkám imunitnú odpoveď a poškodenie. Naproti tomu rýchlo rozpozná bunky poškodené alebo nádorové a tie z organizmu vylúči. Obdobný stav tolerancie imunitný systém vytvoril aj proti niektorým iným bielkovinám z vonkajšieho prostredia. Sú to bielkoviny z našej stravy rastlinného aj živočíšneho pôvodu. Určitým stavom tolerancie je aj tehotenstvo, kedy organizmus ženy nevytvára protilátky proti tkanivám dieťaťa a umožní vývoj plodu a pôrod zdravého dieťaťa.

Antigén
Je to látka bielkovinovej povahy, ktorá po vstupe do organizmu je schopná vyvolať imunologickú odpoveď a tvorbu špecifických protilátok ( imunoglobulínov). Zvyšajne sa jedná o makromolekulu (proteín, polysacharid, nukleová kyselina, lipid a rôzne komplexy ako lipoproteín, glykoproteín, fosfolipid).Musí spĺňať určité fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti. Antigén, ktorý navodí alergickú reakciu sa nazýva alergén. Podľa tejto definície preto chlad, teplo,slnečné žiarenie, barometrický tlak nie je príčinou alergického ochorenia, aj keď sa to nesprávne medzi ľuďmi označuje. Je iba príčinou zhoršenia príznakov už existujúceho alergického ochorenia.

Alergén
Je to vlastne antigén , ktorý reaguje so špecifickými IgE protilátkami (po predchádzajúcej senzibilizácii) a následne dochádza u predisponovaného jedinca k alergickej reakcii, zaradenej do I. typu precitlivelosti podľa Coombsa a Gella. Táto genetická vloha vedie k zvýšenej protilátkovej odpovedi v triede IgE a atopický jedinec po expozícii alergénom odpovedá uvoľnením veľkého množstva chemických látok (mediátorov) aj po veľmi malých dávkach alergénu.Po včasnej fáze, kde dôležitú úlohu zohrávajú mediátory uvoľnené z buniek (hlavne mastocytov), nasleduje po niekoľkých hodinách oneskorená fáza sprostredkovaná bunkami.
Množstvo látok (živočíšneho, rastlinného, mikrobiálneho, chemického pôvodu) z vonkajšieho prostredia má alergénny potenciál. Vďaka moderným technológiám sa podarilo izolovať a presne definovať (chemicky aj biologicky) veľký počet alergénov, ktoré využívame v diagnostike aj liečbe. Majú svoje presné taxonomické označenie, ktoré zohľadňuje rod, druh a poradie daného alergénu (Bet v 1 – hlavný alergén brezy, Fel d 1 – hlavný mačací alergén).
Alergény nachádzame vo vonkajšom aj vnútornom prostredí.
Hlavnými alergénmi vnútorného prostredia sú alergény roztočov, švábov, plesní. Uplatňujú sa celoročne, ale zhoršenie pozorujeme od konca jesene do začiatku jari, kedy sa menej vetrajú miestnosti. Hlavnými alergénmi vonkajšieho prostredia sú peľové alergény. Dôležitou vlastnosťou peľových alergénov je veľké množstvo peľových zŕn v ovzduší, ľahké šírenie vzduchom aj na veľké vzdialenosti. Úlohu v šírení a zotrvaní peľu v ovzduší zohrávajú aj klimatické a meteorologické faktory (počas teplých, slnečných a vetristých dní je výraznejšie zhoršenie). Jeden trávový klas je schopný vyprodukovať okolo 5 miliónov peľových zŕn.
Celé vegetačné obodobie rozdeľujeme na tri základné obdobia:
Jarné obdobie má dominantu stromov, ktoré kvitnú už koncom januára (lieska, vŕba). Pre začiatok kvitnutia liesky je potrebných len niekoľko teplých dní na konci zimy. V priebehu marca sa objavuje peľ jelše, topola, postupne sa pridáva dub, buk, hrab a toto obdobie kulminuje v polovici apríla kvitnutím brezy. Kvitniutie stromov pokračuje v máji kvitnutím ovocných stromov, bazy, agátu, lipy, inhličnanov. Aj v našich končinách sa začínajú úplatňovať pele južnejších typov stromov ako jaseňa, cyprusov, olivy. Slabšími alergénmi je v jarnom obodí peľ repky olejnej, či púpavy.
Letné obdobie má dominantu peľu tráv a obilnín. Pridáva sa peľ žihľavy, štiavu, skoroceľu a množstva rôznych bylín z rozkvitnutých lúk (rumanček, materina dúška, margaréty...). Vrchol tohto obdobia prichádza koncom mája a začiatkom júna.
Obdobie neskorého leta v polovici augusta začína kvitnutím neskoroletných agresívnych bylín ako je palina, ambrózia, celá skupina mrlíkovitých a astrovitých burín. Ich vrchol sa počíta posledný augustový týždeň a pretrvávajú v ovzduší do skončenia babieho leta v októbri.

Dôležité sú ďalej alergény hospodárskych zvierat a domácich miláčikov (hlavný alergén mačky je vytváraný slinnými a slznými žľazami a pretrváva niekoľko rokov v prostredí).
Klinicky závažnú skupinu prestavuje jed blanokrídleho hmyzu (včela a osa), pretože u alergických osôb vedie najčastejšie k anafylaktickému šoku.
Mimoriadne komplikovanou skupinou alergénov sú potravinové alergény. V dnešnej dobe, kedy dochádza k významným zmenám v stravovacích návykoch, objavujú sa geneticky modifikované, rôzne chemicky upravované a konzervované potraviny začína nadobúdať potravinová alergia veľké rozmery. Klinicky je veľakrát ťažké odlíšiť potravinovú intoleranciu kde nie sú zapojené imunitné mechanizmy.
Skrížené alergické reakcie predstavujú veľmi závažný diagnostický problém a vedú k neočakávaným alergickým reakciám. Napr. pacient so známou alergiou na peľ brezy po zjedení jablka reaguje alergickou reakciou na sliznici ústnej dutiny – orálny alergický syndróm.

Haptény
Aby to v medicíne nebolo jednoduché, niektoré malé molekuly a chemické látky pôsobia ako haptény (čosi ako polovičné alergény). Viažu sa na bielkoviny séra a až spolu s touto bielkovinou vytvoria alergén, voči ktorému vznikne alergická reakcia. Takto pôsobia niektoré lieky, chemické látky v potravinách, konzervačné látky a ochucovadlá. Preto je tak zložité a komplikované dokázať príčiny potravinovej a liekovej alergie. Samotná chemická látky sa nejaví ako alergén. 


IgE protilátka
Je to imunoglobulín, ktorý sa nachádza v krvi alebo je naviazaný na bunkách tkaniva. Po rozpoznaní alergénu, ktorý vstúpil do nášho organizmu, vytvorí s ním väzbu. Každý alergén má v tele zodpovedajúcu špecifickú IgE protilátku. Mnohé z nich vieme laboartórne potvrdiť. Po väzbe alergén+špecifická IgE protilátka dôjde k uvoľneniu chemických aktívnych látok z buniek a tieto látky následne sú zodpovedné za klinické príznaky alergie.


Alergická reakcia
Prebieha v dvoch fázach. V prvej fáze dochádza po prvom kontakte organizmu s alergénom k senzibilizácii a k tvorbe špecifických IgE protilátok (jedna protilátka na jeden alergén, preto existuje tisíce rôznych špecifických IgE protilátok). Tieto protilátky sa naviažu na bunky v tkanive. Po prvom kontakte preto nedôjde k príznakom alergického ochorenia. Je to iba fáza senzibilizácie – teda získania precitlivelosti. Až po opakovanom kontakte s alergénom dôjde k naviazaniu alergénu na „svoju“ špecifickú IgE protilátku a dôjde k alergickej reakcii so všetkými klinickými príznakmi na koži, v tráviacom systéme, dýchacom systéme. Táto druhá, aktivačná fáza je veľmi rýchla a preto sa táto reakcia označuje ako včasná precitlivelosť. Keďže poznáme tieto dve fázy pri vzniku alergickej reakcie nie je požné vyšetrovať, či pacient bude mať alergiu na niečo, s čím jeho organizmus nebol ešte v kontakte (zvyčajná požiadavka pri liekových alergiách).

Anafylaktická reakcia
Anafylaxia je závažná, životohrazujúca, náhle vzniknutá reakcia s príznakmi na jednom alebo viacerých systémoch - kožný, srdcovocievny, dýchací, tráviaci, močovopohlavný. Reakcia vzniká po predchádzajúcej senzibilizácii a následnom kontakte s alergénom, kedy dochádza k masívnemu uvoľneniu rôznych chemicky aktívnych látok (mediátorov), ktoré sú zodpovedné za všetky príznaky. Napriek masívnemu a ťažkému priebehu reakcie množstvo alergénu, ktoré spustilo reakciu môže byť veľmi malé. Anafylaktická reakcia môže vzniknúť po veľkom počte látok, prevažne po liekoch, potravinách, po bodnutí hmyzom, ale môže mať aj neznámu príčinu. Špeciálnu skupinu predstavuje anafylaxia, ktorá môže byť navodená nadmernou námahou v kombinácii s jedlom (hlavne múčne jedlo). Príznaky sa vyvýjajú veľmi rýchlo – od niekoľko sekúnd do niekoľkých minút. Priebeh anafylaxie je bifázický, t.j. po prechodnom zlepšení klinického stavu (prevažne po liečbe) sa príznaky po 8-12 hodinách vrátia a pacient je opäť v ohropzení života. Je preto namieste, aby každý pacient po prekonanej akúznej fázy anafylaktickej reakcie bol ďalej intenzívne sledovaný.


Atopia
Je sklon k tvorbe IgE protilátok ako odpoveď na expozíciu alergénom. Nie je to ochorenie, preto pacient nemá žiadne príznaky alergického ochorenia. Atopia je teda genetická vloha, predispozícia či vlastnosť jedinca, ktorú zdedíme od našich rodičov, reagovať prehnane na určitý alergén alebo skupinu alergénov. Je otázkou ďalšieho vývoja a hlavne vplyvov vonkaších činiteľov, či sa táto vloha zmení na skutočné alergické ochorenie.