Centrum imunológie a alergológie

Ambulancia klinickej imunológie a alergológie / Ambulancia pneumológie

Ochorenia imunitného systému

Ochorenia imunitného systému vznikajú v prípade nedostatočnosti imunitnej reakcie, imunitnej odpovede a označujú sa ako imunodeficity. Zlyhanie imunity je často príčinou aj nádorových ochorení, aj keď v tomto prípade je často prekročenie možností imunitného systému, kedy dochádza už k vyčerpaniu možností organizmu.

Nadmerná imunitná reakcia je príčinou celej rady alergických ochorení. Ak zlyháva mechanizmus tolerancie dochádza k nadmernej reakcii voči vlastným tkanivám s označením autoimunitné ochorenia.


Imunitná nedostatočnosť – imunodeficit.
Ak niektorý z orgánov imunitného systému nefunguje optimálne, alebo sa netvoria v dostatočnom množstve látky zodpovedné za obranyschopnosť dochádza k zvýšenému sklonu k infekciám.V niektorých prípadoch porucha imunity môže ústiť do nádorových ochorení. Poruchy imunity môžu byť vrodené (primárne), ktoré vzniknú poruchou vývoja orgánov alebo sú dedične viazané a sú častejšie u viacerých členov rodiny. Zisťujú sa už u veľmi malých detí a niekedy nie sú zlúčiteľné so životom. Tieto deti sú odsúdené na doživotné podávanie imunoglobulínov. Získané (sekundárne) poruchy vznikajú v ktoromkoľvek období života v dôsledku rôznych príčin, ako je porucha výživy, žiarenie, stres, po niektorých liekoch, pri niektorých chronických ochoreniach alebo v dôsledku častých infekcií. Poruchy imunity sú v dôsledku nedostatočnej činnosti kostnej drene, pri nádorových ochoreniach, po chemoterapii a liečbe žiarením. Po vhodnej liečbe sú často návratné a stav sa dostane do normálu. V liečbe sa podávajú imunoglobulíny, látky extraktov z bielych krviniek, niektoré vakcíny z baktérii- tzv. modulátory alebo látky chemickej povahy, ktoré stimulujú imunitné reakcie.V závislosti od typu poruchy imunity sa môžu u pacientov objavovať prevažne vírusové ochorenia, u iného bakteriálne ochorenia alebo parazitárne ochorenia. Postihnutie jednotlivých systémov môže byť závislé od stavu lokálnej imunity na koži a na slizniciach.


Autoimunita
Vzniká v dôsledku zlyhania mechanizmov tolerancie vlastného tkaniva. Takéto zlyhanie môže byť v dôsledku rôznych faktorov – genetické, endokrinné, spúšťače ako infekcia, chemikálie, stres, žiarenie. Ochorenie vzniká pomaly a veľmi dlhé obdobie, kým sa zistí diagnóza. Najskôr sa zistia len prítomné autoprotilátky, neskôr tieto protilátky začnú poškodzovať vlastné tkanivá. Rozoznávame ochorenia orgánovo-špecifické, vzniknuté protilátky poškodzujú len niektorý orgán. Najčastejšie sú to protilátky proti štítnej žľaze. Konečnným následkom je úplné poškodenie orgánu. Orgánovo- nešpecifické autoprotilátky sú hlavne zamerané na bežné štrukrúry všetkých buniek a preto sa môže poškodiť akýkoľvek orgán alebo viac orgánov súčasne.

Alergia
sa objavuje pod vplyvom vonkajších podmienok, kedy sa z atopického jedinca stane pacient s alergickým ochorením. .
Alergia je prehnaná, patologická odpoveď imunitného systému na vonkajší podnet nazývaný antigén, ak je to podnet, ktorý spustí alergickú reakciu je to alergén. Reakcie je vždy iba u predisponovaného jedinca k alergickej reakcii. U zdravého človeka bez alergie je kontakt s danou látkou z vonkajšieho prostredia doprevádzaný normálnou rekaciou, tvorbou protilátok v triede IgM alebo IgG a nespôsobí mu žiadne zdravotné ťažkosti. K rozvoju alergie samotnej prispieva pozitívne aj negatívne veľké množstvo vonkajších faktorov (fajčenie, expozícia alergénom, mikrobiálne podnety, narušenie črevnej mikroflóry, liečba antibiotikami, stres, vírusové ochorenia, znečistenie ovzdušia , zmeny mikroklímy vnútorného prostredia, žiarenie, zmeny stravovacích návykov, až po socioekonomický štandard a mnoho ďalších. Mohli by byť zohľadnené v prevencii vzniku a šírenia sa alergických ochorení. Klinické ochorenie spojené s alergiou je výsledkom vrodenej (genetickej) príčiny a pôsobenia vonkajšieho faktoru prostredia.
Termín alergia, v preklade „iná reakcia“ bol zavedený Clemensom von Pirquetom v r.1906. Skladá sa z dvoch gréckych slov allos (iný) a ergon (reakcia).U atopických jedincov nachádzame celý rad ďalších imunologických abnormalít. Ide hlavne o dôsledok porušenej rovnováhy TH1 a TH2 subpopulácii lymfocytov (časti bielych krviniek) a ich hlavných mediátorov ( chemických látok, ktoré sa produkujú a vylučujú do krvi). Výsledkom je komplexná reakcia označovaná ako alergický zápal. Cieľovým orgánom je hlavne sliznica dýchacích ciest, tráviaceho systému a koža .Pri dlhodobom pôsobení dochádza k ireverzibilným ( nenávratným, trvalým) zmenám tkaniva, jeho remodelácii a strate funkcie. Preto najdôležitejšie alergické ochorenia sú alergická nádcha, pridušková astma a atopický ekzém.

Alergická nádcha.
Nádcha sa definuje ako zápal sliznice nosa s príznakmi svrbenia, kýchania, sekrécie a opuch sliznice nosa . Ochorenie, ktorým trpí asi 20% populácie (vo vyspelých krajinách je tento počet veľakrát aj vyšší ), je príčinou výrazne zníženej kvality života. Alergická nádcha je vyvolaná vdýchnutím alergénov nosom, čím dochádza k okamžitej reakcii sprostredkovanej IgE . Sliznica nosa plní bariérovú funkciu, zachytáva vdýchnuté prachové častice, vzduch zvlhčuje a zohrieva, ale súčasne predstavuje aj miesto nešpecifických aj špecifických imunitných reakcií. Priebeh alergickej nádchy je afebrilný ( na rozdiel od infekčnej nádchy), prítomná je celková únava. Ochorenie je veľakrát viazané len na určité ročné obdobie, ale perzistencia (pretrvávanie) alergického zápalu v sliznici je potvrdená aj niekoľko týždňov po expozícii alergénom, často v priebehu celého roka, čo dáva nové rozmery pre liečbu tohto ochorenia.

Bronchiálna astma.
Je chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest, prejavujúce sa intermitentne reverzibilnou (vratnou ) obštrukciou dýchacích ciest, ktorá ustupuje spontánne alebo po liečbe. Klinicky sa manifestuje kašľom, dýchavicou, pískotmi na prieduškách a tlakom na hrudi.
Záchvaty sa objavujú nielen po inhalácii špecifického alergénu, ale aj po nešpecifických spúšťačoch ako je cigaretový dym, smog, inverzia, náhla zmena vonkajšej teploty vzduchu. Astma má tendenciu sa zhoršovať pri infekcii, v stresovej situácii, pri športe, po námahe či smiechu. Viac ako 50% pacientov s astmou má súčasne aj príznaky alergickej nádchy.
Diagnóza bronchiálnej astmy pri záchvate sa opiera o anamnetické údaje a typické fyzikálne vyšetrenie – inspiračné postavenie hrudníka ( hrudník v nádychu), zapojenie pomocných dýchacích svalov, posluchového nálezu pískotov a predĺženia doby výdychu. V kľudovom štádiu je nález veľakrát normálny a diagnóza sa opiera o anamnézu, kožné alergologické testy, laboratórne vyšetrenie, Rtg vyšetrenie pľúc (astma v skorom štádiu nevykazuje zmeny, vyšetrenie skôr vylúči iné ochorenia pľúc a priedušiek).Najdôležitejším vyšetrením je funkčné vyšetrenie pľúc.

Atopický ekzém
Je chronický zápalové ochorenie kože, ktoré sa prejavuje svrbením, suchosťou kože, začervenaním a tvorbou rôznych vyrážok na koži. Je súčasťou tzv. atopického pochodu a môže začať už v skorom detskom období. Neskôr sa môže skombinovať s alergickou nádchou a bronchiálnou astmou. Ochorenie je veľmi zdĺhavé a veľmi obťažujúce. Ako príčina sa označuje genetická predispozícia a vonkajšie pôsobenie rôznych látok a alergénov ako sú chemikálie, znečistené ovzdušie, potraviny, tkaniny z prírodných aj umelých materiálov, kovy a mnoho iných. Spúšťačom môžu byť vírusy, stres, životný štýl. Často je príčin veľa, preto odstránenie jednej vedie len k prechodnému zlepšeniu.

Lieková alergia.
Každý liek môže vyvolať v našom organizme nežiadúce reakcie. Tieto reakcie môžu byť predvídateľné a súvisia s chemickou štruktúrou lieku alebo samotným ochorením. Ďalšie reakcie sú nepredvídateľné. Aj nepredvídateľné reakcie môžu mať neimunologický mechanizmus, môžu uvoľnovať z buniek látky, ktoré sa uvoľnujú pri alergickej reakcii alebo znížia odbúranie histamínu, toto však nie je alergia, ale označuje sa ako pseuoalergia. Liekovú pravú alergiu najčastejšie riešime pri antibiotikách, liekoch na znecitlivenie, tzv. lokálnych anestetikách a pri liekoch proti bolesti. Tieto lieky totiž musíme použiť aj v budúcnosti a musíme jednozančne odlíšiť alergické reakcie od pseudoalergie alebo iné reakcie. Lieková alergia prebieha pod klinickým obrazom kožnej reakcie so svrbením kože a vytvorením rôznych vyrážok na koži. Závažnejšie sú včasné reakcie do 30 minút od podania lieku, po podaní lieku do žily, ktoré prebiehajú pod obrazom alergického anafylaktického šoku.

Potravinová alergia.
Potraviny, ktoré konzumujeme roky a ktoré tisícročie konzumovali naši predkovia navodzujú prirodzene stav tolerancie a neodpovedavosti našeho imunitného systému. Zmenou stravovavcích návykov, pridávaním chemických konzervantov a farbín, či genetickou úpravou sa mení alergénny potenciál bežných potravín. Takéto potraviny buď dlhodobo dráždia náš tráviaci systém a sú zodpovedné za nešpecifické zápalové zmeny v tráviacom systéme a postupnému navodeniu rôznych netolerancií. Bežne diagnostikujeme celiakiu, histamínovú intoleranciu alebo laktózovú intoleranciu. Dôkaz iných netolerancií je zatiaľ veľmi obtiažny.
Skutočnou potravinovou alergiou trpí však len zlomom ľudí, ktoré majú problémy s potravinami. Hlavné alergény u dospelých pacientov sú orechy, sója, ryby a kôrovce. U detských pacientov potravinová alergia býva prechodná a po dozretí tráviaceho traktu sa stav postupne upravuje. Hlavné alergény u detských pacientov je mlieko, vajcia, orechy, sója.
Niektoré potraviny v surovom stave spôsobia alergickú reakciu v ústnej dutine a volá sa to orálny alergický syndróm. Tieto potraviny sa po varení zmenia na tolerovateľné látky. Často je to skrížená reakcia u pacientov s alergiou na brezy (jablko, mrkva, zeler, marhuľa, broskyňa, liekovce...) alebo ambrózie ( tekvica, melón, uhorka, banaán, avokádo, figa....)

Alergia po uštipnutí hmyzom:
Bielkoviny, ktoré sú obsiahnuté v jede ôs alebo včiel dokážu spustiť alergikú reakciu. Tieto reakcie sú vždy závažné a život-ohrozujúce. Pacient musí chodiť na imunoterapiu a nosiť pri sebe pohotovostný balíček s adrenalínovým autoinjektorom. Je potrebné odlíšiť prirodzené obranné reakcie na prítomnosť cudzorodej bielkoviny v organizme a vytvorenie prirodzenej imunitnej reakcie (reakciu možno prirovnať reakcii voči drevennej trieske v prste – okolie sa zapáli, hnisá až do vylúčenia triesky z kože).