Centrum imunológie a alergológie

Ambulancia klinickej imunológie a alergológie / Ambulancia pneumológie

Hippokratova prísaha

„Život je krátky, umenie trvalé, príležitosť nestála, skúsenosť klamná, rozhodovanie ťažké. Nielen lekár má poskytnúť to čo je potrebné, ale aj chorý a pomocníci a vôbec celé okolie“.

 H
ippokrates bol grécky lekár, ktorý sa narodil v r. 460 pr.n.l. na ostrove Kos. Stal sa známy ako zakladeľ medicíny. Zastával názor, že každá choroba má svoje racionálne vysvetvelenie a odmietal povery a nevôľu bohov pri vzniku ochorení. Zastával názor, že na ľudské telo je nutné pozerať ako na celok a nie len na jednotlivé čast. Presne popísal niektoré ochorenia, ako prvý popisuje napr.zápal pľúc a epipelpsiu. V liečbe dával dôraz na odpočinok, dobrú stravu, čistý vzduch a čistotu. Bol prvým lekárom, ktorý prehlásil, že myšlienky, nápady a pocity prichádzajú z mozgu. Cestoval po celom Grécku a založil lekársku školu, šíril myšlienky etiky lekárskeho povolania a pripisuje sa mu vytvorenie etického kódexu lekárov, pod názvom Hippokratova prísaha. Zomrel v r. 377 pr.n.l.

Je nesporné, že jeho dielo je už prekonané a nahradené novými a modernými teóriami, ale mnohé výroky a rady je vhodné si povšimnúť aj dnes a precítiť hĺbku myšlienky človeka, jeho nekonečnej humánnosti a a veľkého ducha, ktorý žil pred viac ako 2 tisíc rokmi.


„Lekárske umenie pozostáva z trojuholníka : choroba, chorý, lekár. Lekár je vykonávateľom svojho umenia a chorý ho má podporovať v zdolávaní choroby“. (Hippokrates , Epidemiorum I.)

„Lekárske umienie nie je špekulatívne, ako niektoré iné druhy umenia, ale vyplýva zo skúseností, ktoré potom ďalej usmerňuje vlastné uvažovanie“. (Hippokrates, Epidemiorum VI.)

Hippokratovu prísahu berie do úst veľa ľudí, žiadajú lekára jej dodržiavanie, ale sami nepoznajú text tohto historicky starého etického kódexu. Text prešiel po stáročiach mnohými prepismi. Hippokratova prísaha na zvitku z 12.st. 

Dnešná upravená slovenská verzia Hippokratovej prísahy:

„Prisahám pri Apolónovi - bohovi lekárstva, pri Aeskulapovi, Hygiei a Panacei aj pri všetkých bohoch a bohyniach a dovolávam sa svedectva, že túto prísahu a tieto záväzky budem podľa svojich síl a svedomia poriadne dodržiavať.
Svojho učiteľa v tomto umení si budem rovnako ctiť ako vlastných rodičov a vďačne mu ponúknem všetko potrebné, ak si to vyžiada nutnosť. Jeho potomkov budem pokladať za svojich vlastných bratov a keď sa budú chcieť vyučiť tomuto umeniu, vzdelám ich bez nároku na odmenu, aj akýkoľvek záväzok. Svojim synom aj deťom svojho učiteľa aj žiakom, ktorí sa slávnostne zaviazali lekárskou prísahou umožním, aby sa zúčastňovali na výučbe aj na prednáškach aj na celej vede. Nikomu však inému. Spôsob života zasvätím podľa vlastných síl a svedomia úžitku chorých a budem ich ochraňovať pred každou krivdou a bezprávím. Ani prosbami sa nedám prinútiť na podanie smrtiaceho lieku, ani sám nikdy na to nedám podnet. Nijakej žene nepodám prostriedok na vyhnanie plodu. Svoj život a svoje umenie budem vždy chrániť v čistote a udržím ich bez akejkoľvek viny. Sám neuskutočním rez u nijakého chorého, ktorého trápia kamene, ale odovzdám ho do rúk mužom skúseným v tomto odbore. Nech vkročím do akéhokoľvek domu, vojdem tam len s úsilím pomôcť chorým a budem sa vyhýbať každému podozreniu z bezprávia alebo hocijakého ublíženia. Zrieknem sa túžby po zmyslových pôžitkoch či so ženami či s mužmi, či so slobodnými , či otrokmi. Keď pri svojej lekárskej praxi zbadám alebo vypočujem niečo, čo by malo zostať tajomstvom o súkromnom živote ľudí, všetko zamlčím a ako tajomstvo uchovám. Ak budem túto prísahu dodržiavť a poriadne spĺňať , nech sa mi dožičí žiť navždy šťastne , nech sa dožijem úcty všetkých ľudí a nech sa radujem z plodov svojho umenia. Ak ju však poruším, či poškvrním, nech sa mi stane pravý opak“.